Môj byt

Mať svoj byt je podľa mňa úžasná vec. Mať svoj priestor, kde som doma, kde je mi fajn, kde sa môžem uvoľniť. A možno aj skryť, ak sa tak cítim. Pred zimou, stresom… no, čímkoľvek.

Mám svoj byt. Lepšie povedané bytík, pretože mám malinkú garsónku.  Keď mi prišli povedať, že bude moja, bola som nesmierne nadšená. Vôbec som ju predtým nevidela, ale vidina môjho bytu bola úžasná.

Ako sa to stalo

V tej dobe som bývala už osem rokov v ubytovni, kde som mala neustále nejaké spolubývajúce, ktoré som si samozrejme nemohla vyberať. O tom, že by som mohla mať nejaké súkromie, sa mi mohlo len snívať.

Ale hurá! Dostala som svoju garsónku!

Dá sa povedať, že som bola v správnom čase na správnom mieste, keď som si vypočula rozhovor o prázdnej garsónke, o ktorú vraj nebol záujem, pretože bola mimo Bratislavy. „Ja záujem veru mám!“ zvolala som hneď. Mne veru dochádzanie do Bratislavy neprekážalo. A tak mi človek, ktorý o garsónke rozprával sľúbil, že sa opýta, či by som ju mohla dostať. A dostala som.

A aké to bolo

Dostala som kľúče, inštrukcie, kam mám ísť. Vodiča autobusu som požiadala, aby mi povedal, kde vystúpiť a šla som na prvú obhliadku svojho bytu.

Aký bol? No… Bola som zhrozená, v akom bol stave (bývali tam vraj predtým robotníci, ktorí stavali vodné dielo Gabčíkovo).

Dvere poobíjané, kľučky uvoľnené, drevené okná a balkónové dvere boli vykrivené, netesnili, nedali sa poriadne zatvoriť, odlupovala sa z nich farba. Staré vodovodné batérie tiekli a umývadlo v kúpeľni bolo pokryté hrubou vrstvou hrdzavého vodného kameňa.

V kuchynke prehnitá skrinka, plechový drez, vstavaná skriňa bez dverí. A všade hrozná špina! Len steny boli čerstvo vymaľované na bielo.

Ale bol to môj byt. Mala som kľúče a obrovskú radosť. Veď všetko sa dá vyčistiť, opraviť, či vymeniť. Len treba chcieť. A ja som naozaj chcela. Ani na okamih som nepochybovala, že to raz bude krásny byt.

Nový začiatok

Pustila som sa do čistenia, umývania a potom prišlo veľké sťahovanie z ubytovne do nového. Objednala som si dodávku a hurá nový domov!

Spočiatku som nemala žiadny nábytok. Len veľké krabice plné vecí, na zemi televízor a spala som na matracoch, požičaných od dobrých susedov, ktorí ma vtedy ešte ani nepoznali. Boli to skvelé časy!

Ako správne naivný mladý človek, myslela som si, že všetky opravy v byte (dvere, podlahy, umývadlá, sprcha, vodovodné batérie…) mi zabezpečí správca domu. Tam ma však rýchlo vyviedli z omylu. Všetko v byte si musím urobiť sama.

Rodičia bývali ďaleko a boli zamestnaní. Tí mi pomôcť nemohli. Nevadilo mi to však. Verila som, že všetko zvládnem. Veď prečo nie? Poradiť sa dá aj cez telefón a radili mi aj kolegovia v práci. Ako prvé bolo treba vymeniť zámok na vchodových dverách.

Hurá do práce

Našla som železiarstvo a domáce potreby. A bol tam pán predavač, ktorý sa ma po tom, čo som si pýtala bezpečnostný zámok opýtal: „Máte pravé, alebo ľavé dvere?“  Nevedela som, čo sú pravé, alebo ľavé dvere, netušila som, že treba vedieť, na ktorú stranu sa dvere otvárajú…

Bol to však veľmi milý a trpezlivý pán. Všetko mi vysvetlil, prakticky ukázal a tak som potom mohla kúpiť správny zámok na vchodové dvere. Aj mi vysvetlil, ako sa to všetko montuje.

Tento pán predavač mi radil potom ešte veľa rokov s kúpou rôzneho náradia, tesnení, hadíc, skrutiek, vrtákov… no, bolo toho neúrekom. Nemal v obchode až tak veľa tovaru, ako neďaleké stavebniny, ale vždy mi výborne poradil.

• A tu je moja prvá rada:  Je super nájsť si obchod, kde je odborník, ktorý vie poradiť.
• A druhá rada:  Nehanbite sa o radu požiadať.

Mám s tým skvelú skúsenosť aj v obchode s maliarskymi potrebami. Prídem so zoznamom, čo chcem kúpiť. Idem rovno k zamestnancovi, poviem čo potrebujem a čo s tým chcem robiť. Väčšinou sa na mňa pozrú ako na „hlúpučkú ženu“ (ja im to nevyvraciam) a podrobne mi vysvetlia postup, ako to mám urobiť. 

„Hlúpučkej žene“ každý muž rád poradí. Ja som pravdaže, ako inak, veľmi rada. Dobrá rada nad zlato. Neberiem to ako podceňovanie, neubudne zo mňa a viac sa dozviem.

Takto som si postupne dala byt do poriadku. Možno moja prvá skúsenosť s pánom predavačom zo železiarstva spôsobila, že si robím všetko, čo sa dá, sama. Väčšinou to nie je nič také, čo by sa nedalo zvládnuť. Ale sú aj práce, do ktorých sa nepúšťam, lebo si myslím, že by ich mali robiť len profesionáli. Alebo jednoducho viem, že by som ich nezvládla.

Sú to napríklad:

• práca s elektrickým prúdom (elektriny sa moc bojím);
• výmena radiátorov;
• výmena WC a umývadla.

A čo na záver

Opravy, úpravy a renovácie v byte ma bavia oveľa viac, ako takzvané ženské domáce práce. Síce sa pri tom fyzicky poriadne narobím, ale výsledok je vidieť a aj vydrží. Zväčša niekoľko rokov.

Domáce práce však treba robiť stále dookola a výsledok o chvíľu opäť nevidieť.

Pustite sa aj vy do rôznych opráv, uvidíte, že budete mať z výsledku veľkú radosť. Nebudete musieť na nič čakať, urobíte si všetko vtedy, keď vám to bude vyhovovať a čo je veľká výhoda, ešte aj ušetríte.